Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 28.07.2018 12:49:25 

Grekokatolic'ka parochija Voľicja

Obec Volica (sk)

 


 

Volica je prevažne - rusínska - obec na severovýchodnom Slovensku v okrese Medzilaborce na hlavnej ceste Humenné - Medzilaborce.

 

Umiestnenie v Laboreckej vrchovine

 

Volica sa nachádza v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny v údolí rieky Laborec. Chotár obce je charakterizovaný mierne členitým až svahovitým terénom. Nad obcou je tiahly hrebeň s najvyšším bodom 461 m.n.m. (Suchý Jedľovec), ktorým vedú „Petrove stežky“. Pod hrebeňom je prameň kvalitnej pitnej vody aj prameň „vajcovky“. Obec z druhej strany uzatvára hrebeň Grúňa (354 m.n.m), ktorý ju oddeľuje od obce Zbudská Belá. Samotná dedina leží v nadmorskej výške 254 metrov nad morom.


 

História obce

 

15. - 19. storočie

 

Prvá doložená písomná zmienka o Volici je z roku 1405. Spomína sa pod názvom Wolycha, v roku 1463 Wolycza, v roku 1773 ako Wolicza, neskôr Volyica. V maďarčine sa udávalo aj pomenovanie Ökröske. Od začiatku obec patrila panstvu Michalovce, no v roku 1448 bola podľa záznamov úplne opustená. Po opätovnom osídlení patrila michalovským zemianskym rodinám Csontos, Harkányi, Korosraz, Lasznay, Ödörsffy, Szeresvay a Izbudyayi.

 

V roku 1715 bolo vo Volici obývaných 8 poddanských domov. V roku 1720 tu bol postavený mlyn a nachádzali sa tu aj stupy na lisovanie oleja z ľanových a konopných semien, repky, slnečnice a bukvíc. V čase prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 30 domov a 232 obyvateľov. V roku 1828 to bolo už 40 domov a 311 obyvateľov. V roku 1796 bol nad dedinou a cintorínom postavený klasicistický gréckokatolícky chrám - cerkev - Zosnutia Presvätej Bohorodičky (rekonštruovaný bol v rokoch 1922, 1954 a 1996), vnútorné zariadenie pochádza z prvej polovice 20.storočia. Dominantou interiéru je drevený vyrezávaný ikonostas.

 

Veľký význam pre obec malo vybudovanie železničnej trate Humenné – Medzilaborce v roku 1873, ktorá ju spojila s blízkymi mestami. Od roku 1890 sa datuje existencia protipožiarneho družstva, ktoré existuje dodnes.

 

20. storočie – dnešok

 

V roku 1910 žilo vo Volici 305 ľudí. Od roku 1914 fungovala prvá gréckokatolícka škola, učiteľom bol pán Kerlik. V čase masového vysťahovávania ľudí za prácou do cuziny začiatkom 20. storočia sa aj z Volice odsťahovalo viacero občanov do Belgicka, Argentíny, USA a Kanady.

 

V roku 1940 sa k trvalému pobytu v obci prihlásilo 442 obyvateľov.

 

V roku 1944 bolo po ťažkých bojoch na cintoríne za cerkvou pochovaných niekoľko desiatok padlých nemeckých vojakov. Ich telesné pozostatky boli na prelome 20. a 21. storočia prevezené do Nemecka.

 

Volica bola elektrifikovaná v roku 1957, obecný vodovod sa uviedol do prevádzky v roku 1969. V tomto období bol zaznamenaný aj najväčší počet stáleho obyvateteľstva, v roku 1961 tu žilo 549 občanov. Bola postavená škola, železobetónový most cez Laborec (v roku 2006 zrenovovaný), zaviedol sa obecný rozhlas a vyasfaltovali sa cesty. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia však stav obyvateľstva dostal klesajúcu tendenciu, ktorá trvá dodnes.

 

V roku 1950 po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi bol gréckokatolícky chrám veriacim zhabaný a stal sa majetkom pravoslávnej cirkvi. Tento stav trval až do roku 1968, kedy bola oficiálne obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi. Majetkový prevod sa nezaobišiel bez provokácií z jednej aj druhej strany.

 

História organizovaného športu vo Volici siaha do roku 1975. V poslednej dobe sa postavila budova TJ a futbalová tribúna, ktorá bola uvedená do prevádzky 16. júla 2005 počas osláv 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci.

 

V roku 2004 vznikla samostatná gréckokatolícka farnosť Volica vyčlenením z farnosti Zbudská Belá. Od roku 2005 je správcom farnosti d. p. Igor Pančák.


 

Zaujímavosti

 

Zaujímavosťou miestneho cintorína sú hroby orientované pomníkom - hlavou - vpred (opačne ako býva zvykom). Pozornosť si zasluhujú aj maľované hodiny na veži chrámu.

 

Miestna zastávka lokálnej železnice Humenné - Medzilaborce sa nachádza na druhej strane rieky Laborec a spája ju s obcou most pre peších. Železnica pokračuje z Medzilaboriec ďalej do Poľska.

 

Severo - severo východne od obce je agroletisko a futbalové ihrisko s krytou tribúnou. Okrem neho sa v dedine nachádza charakteristická krčma a kultúrny dom.

 

Na konci obce v smere do Čabín je kaplnka.

 

V obci je niekoľko hniezd bociana bieleho. V poslednom období v okolí obce hniezdi orol krikľavý.


 

Ľudia

 

Vo Volici žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnejšej rečovej skupiny tohto jazyka, k tzv. Pijďakom (od slova „ja pijdu“ (ja pôjdem), na rozdiel od tzv. Pujďakov „ja pujdu“, ktorí žijú východnejšie, predovšetkým v okolí Sniny). Viacero rodákov z tejto obce zastávalo, resp. zastáva významné funkcie. PhDr. Ivan Hopta, CSc., bol poslancom NR SR v rokoch 2002 - 2006. PaedDr. Ivan Pajtáš je riaditeľom Gymnázia v Humennom, Ján Hopta dlhé roky pôsobil ako vedúci tajomník OV ČSZTV v Humennom, Mgr. Ladislav Mochnacký je sekretárom oblastného futbalového zväzu.


 

Turistika

 

Obec a jej okolie ponúka široké možnosti aktívneho alternatívneho oddychu, ktorý ocenia predovšetkým milovníci nekomerčného autentického folklóru. Volica a jej okolie, ako aj celá Laborecká vrchovina sú ideálnymi destináciami pre vyznavačov cykloturistiky.

 

V okolitých lesoch si na svoje určite prídu hubári. Rastú tu všetky druhy húb, ktoré obľubujú mierne klimatické prostredie zmiešaného a listnatého (prevažne bukového) lesa.

 

Za pozornosť stojí famózne Múzeum moderného umenia Andy Warhola, ktoré sa nachádza v neďalekých Medzilaborciach.

 

Pri návšteve regiónu okolo obce Volica treba upriamiť pozornosť aj na viaceré unikátne pamiatky sakrálnej gréckokatolíckej architektúry. Ide predovšetkým o drevené chrámy, postavené bez použitia klincov a o zrúcaniny „rusnáckeho Devína“ - Monastiera v pútnickom mieste Krásny Brod.


 

 

TOPlist